Pri hľadaní odpovede na otázku kde nám z potokov mizne voda a prečo sú tak často povodne som si spomenul ako som pri výstavbe lesnej cesty videl stekať vodu po približovacích cestách ktoré využívali mechanizmy, po stopách nákladných a terénnych áut. Prúdy vody boli niekedy tak silné , že niesli so sebou konáre, kamene i celé stromy.
Voda bola tmavá ako zem, odnášala so sebou dole do dolín úrodnú aj ílovitú pôdu. Vstúpiť na takúto cestu plnú sedimentov a rýchlo tečúcej vody bolo nemožné ba priam životu nebezpečné.
Nikdy som nevidel vodu stekať zo svahu, po lesnej pôde, v poraste, alebo na rúbanisku, na ktorom neboli žiadne stopy po mechanizmoch. Na týchto miestach sa človek môže aj počas silných dažďov pohybovať bez problémov. To znamená, že voda z týchto miest neodplavila ani jeden lístoček alebo najmenšiu vetvičku...
Zo svojich skúseností môžem povedať, že tu v horách na lesných cestách začínajú povodne, že príčinou povodní sú spevnené plochy na svahoch, hlavne lesné cesty, približovacie cesty a stopy po mechanizmoch, ktoré ľudia po sebe zanechávajú, aj keď už cestu nevyužívajú.

Palo na ceste

lesna cesta extrem U

cesty na luke

Nekontrolovaný nárast lesných ciest spôsobuje katastrofu. Voda ktorá po neupravených cestách steká, zaplavuje dediny a mestá, berie z lesov úrodnú pôdu, vysúša ich a spôsobuje masívne zosuvy pôdy. Prinášam možnosť ako tento trend zastaviť a zachovať pritom existenciu potrebných lesných ciest určených na hospodársku činnosť.

pohyb vody po dazdi-01

pohyb vody po dazdi-02

V snahe zastaviť odvodňovanie lesov a dokázať čo všetko spôsobujú zhutnené povrchy v nich som sa rozhodol svoje skúsenosti pretaviť do konkrétnych protipovodňových projektov. Tie som zrealizoval na dvoch rôznych miestach východného Slovenska.

ŤAHANOVCE

Obec Ťahanovce bola v minulosti vytápaná z okolitých kopcov. Voda počas dažďov stekala starými lesnými a približovacími cestami do údolí a vyplavovala domy.

 Staré lesné cesty sme po celej dĺžke priečne narušili proti svahu a prúdu vody, tak aby sme dažďovú vodu zadržali okamžite tam kde padne vsiaknutím do narušenej pôdy. Výsledný efekt bol okamžitý.

FD obr zadrziavanie dazd vody-01

FD obr zadrziavanie dazd vody-02

Dažďová voda ostala zachytená v jamách vytvorených rýpadlom. Z časti sa odparila a zvyšok vsiakol do zeme. Na niektorých miestach voda ostala v jamkách aj dlhší čas a slúžila ako zdroj vody pre zver.

Bager 2

FD obr zadrziavanie dazd vody-03

TAHANOVCE 1

Vo väčšine prípadov však voda vsakovala do zeme. Znamená to, že si vytvorila kanáliky na podpovrchový odtok a tak sa postupne dostáva ku prameňom a do spodných vôd.
Dole v údolí sme vybudovali tri vodozádržné sypané hrádze, pri ktorých tak vznikli jazerá. Slúžia ako kontrolné nádrže. Vodná hladina pri doterajších dažďoch stúpa iba o niekoľko centimetrov.

Tahanovce jazera 1057

tahanovce jazero

Po dokončení úprav už obec voda nevytápa. Narušené cesty zachytia všetku dažďovú vodu a nedrenážujú okolitý les, pretože voda podpovrchovo pomaly priteká do jazier a napĺňa zároveň aj spodné vody.

Po 7 mesiacoch od ukončenia prác, rozrušené zhutnené miesta zarástli rastlinami a postupne splývajú s okolitou krajinou. Jediná viditeľná stopa, ktorá tu po protipovodňových opatreniach ostane sú jazierka, ktoré lákajú ľudí, vtáctvo a zver.

 

MERANIA Slovenskej Akadémie Vied (SAV)

Schopnosť upravených lesov v Ťahanovciach, zachytávať efektívne vodu podrobila meraniu aj Slovenská akadémie vied. Cieľom bolo nestrannou vedeckou inštitúciou presne zmerať a porovnať koľko vody dokážu odviesť z lesa problémové zhutnené cesty a naopak koľko jej dokážu zachytiť upravené cesty narušením zhutnenej pôdy. Experiment sa robil na zhutnenej zerodovanej ceste, ktorá kedysi slúžila pre odvoz dreva z lesa. Vedci na nej simulovali dážď s intenzitou 100 mm/m2.
Zatiaľ čo zhutnená cesta neabsorbovala skoro žiadnu vodu, cesta rozrušená mechanizmom, dokázala podľa meraní zadržať 100% vody.

MERANIA SAV V MÉDIÁCH

"SIMULOVALI POVODNE"
http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/67175
začiatok 15 minúta cca 50 sekunda (15:50)

"HRÁDZKY vs. ROZORANÁ CESTA"
http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-08-19&id=46118#1238
začiatok 20:38

SME
http://korzar.sme.sk/c/6021379/vedci-simulovali-v-tahanovciach-povodnovu-vlnu.html

KORZÁR
http://korzar.sme.sk/c/6021379/vedci-simulovali-v-tahanovciach-povodnovu-vlnu.html



REPEJOV
Ukážkou toho, že ide nie len o účinné ale aj o oku lahodiace stavby, ktoré môžu mať v budúcnosti turistický potenciál, je obec Repejov na severovýchode Slovenska.


Vybudoval som tu sústavu vodozádržných stavieb zo zreteľom na estetiku. Jazierok je celkom 6. Štyri tvoria kaskádu výpustných poldrov, ktorých úloha je kontrolovať hladinu vody. Keď okolie jazier zarastie v krátkom čase zeleňou budeme svedkami krajinotvorby, ktorá môže slúžiť oddychu a rekreácii. Takéto opatrenia však musia ísť ruka v ruke s úpravou lesných ciest.
Po zmapovaní ciest v kopcoch nad jazierkami, som preto narušil všetky zhutnené približovacie a lesné cesty, ktoré sa už nevyužívajú. Stroje postupovali od najvyššieho miesta lesa až k úpätiu hory. Postupom z najvyššieho bodu hory dole, sme dosiahli, že spadnutá voda okamžite vsiakne a nebude mať šancu získať dynamiku ktorá ju robí nebezpečnou.
Takto sme narušili a upravili viac ako 14 km lesných ciest a to za 7 dní.

NÁKLADY
Obidva protipovodňové projekty ktoré som Vám predstavil sú efektívne okamžite a náklady na ich realizáciu sa nedajú porovnať s budovaním drahých hrádzí.
Porovnajte sami:
V minulosti sme navyšovali hrádzu o 1,3 m na rieke UH na dĺžke 4,5 km.
9 mechanizmov na tom pracovalo 3 mesiace. Celkové náklady sa vyšplhali nad 800 000 EUR.
Dnes sa hrádza týči nad prázdnou riekou a čaká na prívalové dažde, ktoré prídu z hôr po zhutnenej pôde lesných a približovacích ciest a prinesú so sebou haldy kameňa a štrku, úrodnú pôdu, bez ktorej život v horách nemôže existovať. Ak sa im vodu nepodarí usmerniť nezabránia katastrofe. V prípade, že sa im vodu podarí usmerniť tá bude chýbať v lese rovnako ako aj množstvo úrodnej pôdy, ktorú zo sebou voda strháva.
Pre porovnanie s rovnakým počtom mechanizmov za rovnaký čas by sme dokázali prekypriť až 800 Km zhutnených lesných ciest širokých 5 metrov. To sú 4 Km2 teda 400 ha ktoré dokážu zadržať až 400 miliónov litrov vody, pri predpokladanej zrážke 100mm/m2, to všetko za rovnakú cenu.
Voda ktorú by sme