Do 80-tych rokov minulého storočia sa vo väčšine Európy pôda obrábala rovnakým spôsobom.
Po zbere úrody nasledovala hlboká orba, po nej príprava pôdy pre jesenné a jarné zasiatie plodín. Počas vegetácie na pôdu mechanizmy vstupovali len zriedka, vďaka čomu mohla dažďová voda bez problémov vsiaknuť do nezhutnenej pôdy .

Za posledných 30 rokov vďaka novým technológiám a snahe minimalizovať náklady v poľnohospodárstve niekoľko násobne vzrástlo hutnenie poľnohospodárskej pôdy.

Kolobeh hutnenia pôdy

orba sejba super

hnojenie detail hnojenie

Na jeseň a jar sa pôda pripraví na siatie do hĺbky 10-18 cm. Plodiny sa teda sejú do tenkej vrstvy pôdy, pod ktorou však ostáva hrubá vrstva zhutnenej zeminy.

Traktory zhutnia pripravenú zeminu prvý raz pri siatí. Na pole sa opäť vracajú pri prvých postrekoch a posypoch. Vrstva zeminy, ktorá ostala zhutnená, sa hutní ešte viac.
Dažďová voda, ktorá spadne na takéto pole  premočí vrchnú, obrobenú časť pôdy. Zhutnená vrstva pod ňou do seba vpustí iba minimum vody. Väčšia časť vody odteká z polí do nižšie položených oblastí a odnáša so sebou samozrejme aj úrodnú pôdu.

siatie zhutnena pôda pole pšenica

Zhutnene pody na poliach zlte repkove polia

Na jeseň a na jar, po vyklíčení rastlín, opäť prichádzajú mechanizmy. Začíname postrekovať a posypávať hnojivami. Kolobeh hutnenia pôdy neustáva.....
Počas dažďov sa opakuje to isté, čo po samotnom siatí s tým rozdielom, že voda odteká z oveľa väčšej plochy zhutnenej pôdy. Voda, ktorá sa nedostane do zeme v kopcovitých terénoch, okamžite odteká priamo do najbližšieho kanála alebo potoka. Na nížinách odteká veľmi rýchlo po brázdach do kanálov a cez rieky do oceánov. Po daždi sú kanály a potoky za niekoľko hodín prázdne.

Časť vody síce vytvára v najnižších miestach polí jazerá, z diaľky sa nám môže zdať, že pôda je premočená. Ale pravdou je, že spodná zhutnená vrstva pôdy neprepúšťa vodu.

Sotva rastliny dosiahnu výšku 30 cm, celý tento proces postreku, posypu a hutnenia pôdy sa opakuje ešte raz.

Mútna voda stále viac a viac odteká a vyplavuje ornú pôdu. Na mnohých poliach, ktoré majú väčší sklon, už odteká iba čistá voda, keďže ornica, ktorá sa dostala pri obrábaní na povrch, je už odplavená do vodných nádrží a oceánov. Povrch polí začína byť kamenistý a tým pádom menej úrodný.

Proces postrekov, posypov a masívneho hutnenia pôdy pokračuje do skončenia rastu plodín. Potom príde na rad žatva. Výsledkom je, že po jesennom zbere úrody niektoré polia už nedokážu plošne vodu vstrebať.

Takéto polia v januári v roku 2014 boli z veľkej časti príčinou povodní v Spojenom kráľovstve.

Príčiny povodní v Anglicku 2014

priny povodni anglicko

Merania na poľnohospodárskej pôde

vsakovanie 2015 16 vsakovanie 2015 17

Po zbere úrody na poľnohospodárskej pôde sme urobili niekoľko meraní vsakovania vody do pôdy.
Najskôr  na políčku 10m2 pooranej pôdy do hĺbky 30cm sme simulovali 100mm zrážku takou rýchlosťou, aby voda z označeného políčka neodtekala, ale postupne vsakovala do pórov pod pooranou časťou zeme. Simulovaná zrážka trvala 2 hod. 35 minút.

Na viacerých poliach hlavne v stopách po traktoroch sme vykopali 6 jám hlbokých 60, 50, 40, 30, 20 a 10 cm plus jednu jamu hlbokú 10cm sme vykopali na nezhutnenej pôde.
Do každej z jám sme simulovali 300 mm zrážku tak, aby hladina vody v jame nestúpla vyššie ako 10cm od dna jamy.
Najrýchlejšie nám voda vsakovala do pórov zemi v jamách hlbokých 60cm, 50cm a 40cm.

V jame hlbokej 30cm a v jame hlbokej 10cm v nezhutnenej pôde nám voda vsiakla do zeme prakticky za rovnaký čas. V zhutnenej jamke hlbokej 20cm za 3 hodiny vsiaklo iba 17mm vody.
V zhutnenej jamke hlbokej 10cm za 3 hodiny  vsiaklo dokonca len iba 5 mm.
Výsledkom je fakt, že vrstva zhutnenej pôdy zabraňuje dažďovej vode vsiaknuť do zeme.

Pre porovnanie sme merania robili aj na ťažkých a stredne ťažkých pôdach. Tie odvádzali síce vodu pomalšie, no nakoniec ju absorbovali. V priebehu jedného dňa absorbovali od 5mm do 20 mm vody, čo je niekoľko násobne viac ako je priemerná denná zrážka v danej lokalite.