15 schema narusovanie zhutnenej pody sk 0116 schema zadrziavanie dazd vody sk 01

Zhutnenú pôdu je potrebné na nepoužívaných približovacích lesných cestách a stopách po mechanizmoch narušiť rýpadlom z najvyššieho miesta po najnižšie, priečne proti svahu a prúdu vody tak aby dažďová voda ostala tam kde spadne a vsiakla do narušenej pôdy.


Nad nepotrebnými už rekultivovanými - narušenými zhutnenými plochami, umelo vytvorené svahy musíme narušiť do hĺbky svahu cca 1,5m aby vytekajúca voda z pórov vsiakala do narušenej pôdy vo svahu a tak postupne si vytvorila nové póry cez ktoré bude stekať do hlbších vrstiev zeminy.

umely svah 2015 15

Takéto opatrenia som zrealizoval na Ukrajine a na troch miestach v lesoch na Slovensku. Ani kvapka vody po 3 rokoch z upravených plôch nevytiekla. Stopercentne to potvrdili merania Slovenskej akadémie vied.

Opatrenia sú okamžite účinné, trvalo udržateľné a pre prírodu a ľudstvo oveľa potrebnejšie ako sypanie poldrov a hrádzí, pritom náklady na realizáciu sú minimálne.

V lesoch máme po celej Európe nepredstaviteľne hustú sieť nepotrebných zhutnených približovacích ciest a stôp po mechanizmoch, ktoré je potrebné bezpodmienečne narušiť rýpadlom priečne proti svahu a prúdu vody tak, aby dažďová voda ostala tam kde dopadne a postupne vsakovala do zeme. Opatrením sa značne:

  • zvýši retenčná schopnosť pôdneho krytu pri zrážkach, čím sa z veľkej časti zabráni povodniam a následne aj suchám
  • zabráni erózii pôdy
  • spomalí sa odtok dažďovej vpdy z pôdneho krytu
  • znova sa oživia pramene potokov
  • zvýšia sa hladiny riek a doplnia zásoby podzemných vôd, tám dosiahneme ozdravenie hydrologického režimu lesov, ochranu územia pred suchom, požiarmi a povodňami, obnovu biodiverzity, stabilizáciu klími a zmierenenie výkyvov počasia. Okrem nasycovania pôdy a zvýšenia zásob podzemných vôd, je predpoklad, že bude dochádzať aj k rovnomernejšiemu výskytu zrážkovej činnosti

MERANIA Slovenskej Akadémie Vied (SAV)

Schopnosť upravených lesov zachytávať efektívne vodu podrobila meraniu aj Slovenská akadémie vied. Cieľom bolo nestrannou vedeckou inštitúciou presne zmerať a porovnať koľko vody dokážu odviesť z lesa problémové zhutnené cesty a naopak koľko jej dokážu zachytiť upravené cesty narušením zhutnenej pôdy. Experiment sa robil na zhutnenej z erodovanej ceste, ktorá kedysi slúžila pre odvoz dreva z lesa. Vedci na nej simulovali dážď s intenzitou 100 mm/m2.
Zatiaľ čo zhutnená cesta neabsorbovala skoro žiadnu vodu, cesta rozrušená mechanizmom, dokázala podľa meraní zadržať 100% vody.

Výsledky  merania SAV

Vplyv rekultivácie približovacej cesty mechanickým narušením jej povrchu na tvorbu odtoku

"účinnosť tohto opatrenia vzhľadom na tvorbu povrchového odtoku bola v daných podmienkach 100%"

Časť cesty, ktorá bola upravená metódou mechanického narušenia jej povrchu bola schopná absorbovať celý objem simulovaného dažďa (100 mm za 3 hodiny), takže nedošlo k tvorbe povrchového odtoku. Podpovrchový odtok zachytávaný do spodného žľabu umiestneného 52 cm pod povrchom cesty predstavoval 3,8 % aplikovaného objemu vody v podobe umelej zrážky. Podpovrchový odtok bol v tomto prípade pozorovaný už cca 1 hodinu po začatí umelej zrážky a trval približne 7 hodín (teda od 15:08 do 22.20). Objem vody dlhodobejšie zadržaný v systéme pórov zeminy tvoriacej povrch cesty predstavoval v priemere 16 %. Absolútna väčšina vody z umelej zrážky (takmer 80 %) teda stihla stiecť cez nekompaktnú horninu do nižších vrstiev podložia cesty.
Z uvedeného vyplýva, že účinnosť tohto opatrenia vzhľadom na tvorbu povrchového odtoku bola v daných podmienkach 100%.

Vplyv nezrekultivovaných približovacích ciest na tvorbu odtoku.

Experiment potvrdil, že nezrekultivované približovacie cesty výrazne stimulujú povrchový odtok. Väčšina dažďovej vody (v tomto prípade 81% vody zo simulovaného dažďa, Obr. 1), ktorá padne na ich povrch, nevsiakne, ale steká po povrchu cesty.
19 % aplikovaných zrážok infiltrovalo cez povrch pôdy. Podpovrchový odtok zachytený spodným žľabom umiestneným v hĺbke 75 cm pod povrchom cesty predstavoval kumulatívne len 0,5 % aplikovaného objemu vody. Tento odtok sa v mernom žľabe objavil 3 hodiny od začatiatku experimentu a trval 12 hodín od 16:00 do 4:00. Väčšina vody, ktorá infiltrovala cez povrch neupravenej cesty bola dlhodobejšie zadržaná v systéme pórov zeminy tvoriacej povrch cesty (cca 18 %, počítané z rozdielu vlhkostí pôdy pred a po experimente násobeného približným objemom povrchovej pôdnej vrstvy), prípadne pretiekla cez horninový podklad hlbšie ako 75 cm. (100 % – 81 % – 0,5 % -18  % = 0,5 %).

     
DSC 1878  DSC 1879  DSC 2162
 DSC 2163  6 rozkopana cesta  DSC 1037
 DSC 3988  zadran voda v jamkch 2  TAHANOVCE 2

 zadran voda v jamkch 1

Voda zadržaná v "jamkách" postupne vsiaka do zeme a napĺňa zdroje podzemných vôd.

 DSC 1035

Na jar, tesne po rekultivácii začína nový život rastlín :)

 DSC 4588

Takto krásne rok po rekultivácii "zmizla" zhutnená lesná cesta.

 repejov valo povodne

REPEJOV - GPS zameranie rekultivovaných zhutnených povrchov/lesných ciest - oranžovou farbou

 olka valo povodne

OĽKA - GPS zameranie rekultivovaných zhutnených povrchov/lesných ciest

 tahanovce valo povodne

ŤAHANOVCE - GPS zameranie rekultivovaných zhutnených povrchov/lesných ciest