15 schema narusovanie zhutnenej pody sk 0116 schema zadrziavanie dazd vody sk 01

Zhutnenú pôdu je potrebné na nepoužívaných približovacích lesných cestách a stopách po mechanizmoch narušiť rýpadlom z najvyššieho miesta po najnižšie, priečne proti svahu a prúdu vody tak, aby dažďová voda ostala tam kde spadne a vsiakla do narušenej pôdy.


Nad nepotrebnými už rekultivovanými - narušenými zhutnenými plochami  musíme umelo vytvorené svahy narušiť do hĺbky svahu cca 1,5m, aby vytekajúca voda z pórov vsiakala do narušenej pôdy vo svahu a tak si postupne vytvorila nové póry, cez ktoré bude stekať do hlbších vrstiev zeminy.

umely svah 2015 15
Takéto opatrenia som zrealizoval na Ukrajine a na troch miestach v lesoch na Slovensku. Ani kvapka vody po 9 rokoch z upravených plôch nevytiekla. 

Opatrenia sú okamžite účinné, trvalo udržateľné a majú minimálne náklady na realizáciu.

V lesoch máme po celej Európe nepredstaviteľne hustú sieť nepotrebných zhutnených približovacích ciest a stôp po mechanizmoch, ktoré je potrebné bezpodmienečne narušiť rýpadlom priečne proti svahu a prúdu vody tak, aby dažďová voda ostala tam kde dopadne a postupne vsakovala do zeme. Opatrením sa značne:

  • zvýši retenčná schopnosť pôdneho krytu pri zrážkach, čím sa z veľkej časti zabráni povodniam a následne aj suchám,
  • zabráni erózii pôdy,
  • spomalí sa odtok dažďovej vody z pôdneho krytu,
  • znova sa oživia pramene potokov,
  • zvýšia sa hladiny riek a doplnia zásoby podzemných vôd, dosiahneme ozdravenie hydrologického režimu lesov, ochranu územia pred suchom, požiarmi a povodňami, obnovu biodiverzity, stabilizáciu klími a zmierenenie výkyvov počasia. Okrem toho je predpoklad, že bude dochádzať aj k rovnomernejšiemu výskytu zrážkovej činnosti.

MERANIA Slovenskej Akadémie Vied (SAV)

Zdroj: RNDr. Tomáš Orfánus, PhD.: Správa o výsledkoch overenia protipovdňovej a protieróznej účinnosti technických opatrení, ktoré boli zrealizované ako pilotné projekty nad obcou Ťahanovce, 2011. Schopnosť rekultivovaných nepotrebných približovacích lesných ciest zachytávať efektívne vodu podrobila meraniu aj Slovenská akadémia vied. Cieľom bolo nestrannou vedeckou inštitúciou presne zmerať a porovnať koľko vody dokážu odviesť z lesa problémové zhutnené cesty a naopak koľko jej dokážu zachytiť upravené cesty narušením zhutnenej pôdy. Experiment sa robil na zhutnenej (zerodovanej) nepotrebnej približovacej ceste, ktorá kedysi slúžila pre odvoz dreva z lesa. Vedci na nej simulovali dážď s intenzitou 100 mm/m2.

Výsledky  merania SAV

Vplyv nezrekultivovaných približovacích ciest na tvorbu odtoku

Experimentálne meranie potvrdilo, že nezrekultivované približovacie lesné cesty výrazne vplývajú na povrchový odtok. 81% vody zo simulovaného dažďa (v tomto prípade), teda väčšina dažďovej vody, spadne na ich porvch, nevsiakne, ale steká po povrchu cesty. Cez povrch pôdy infiltrovalo 19% aplikovaných zrážok. Kumulatívne len 0,5% aplikovaného objemu vody predstavoval podpovrchový odtok zachytený spodným žľabom umiestneným v hĺbke 75 cm. Tento odtok sa v mernom žľabe objavil 3 h od začiatku experimentálneho merania a trval 12 hodín. Väčšina vody, ktorá infiltrovala cez povrch neupravenej cesty bola dlhodobejšie zadržaná v systéme pórov zeminy tvoriacej povrch cesty (cca 18%, počítané z rozdielu vlhkostí pôdy pred a po experimentálnom meraní násobeného približným objemom povrchovej pôdnej vrstvy), prípadne pretiekla cez horninový podklad hlbšie ako 75 cm (100%-81%-0,5%-18%=0,5%). 

Vplyv rekultivácie približovacej cesty mechanickým narušením jej povrchu na tvorbu odtoku

"účinnosť tohto opatrenia vzhľadom na tvorbu povrchového odtoku bola v daných podmienkach 100%"

Celý objem simulovaného dažďa (100 mm za 3 h) tak, že nedošlo k povrchovému odtoku, bola schopná absorbovať časť cesty, ktorá bola rekultivovaná metódou mechanického narušenia jej povrchu. 3,8% aplikovaného objemu vody v podobe umelej zrážky predstavoval podpovrchový odtok zachytávaný do spodného žľabu umiestneného 52 cm pod povrchom cesty. Už cca 1 hodinu po začatí umelej zrážky bol pozorovaný podpovrchový odtok a trval približne 7 hodín. V priemere 16% predstavoval objem vody dlhodobejšie zadržaný v systéme pórov zeminy tvoriacej povrch cesty. Absolútna väčšina vody z umelej zrážky (takmer 80%) stihla stiecť cez nekompaktnú horninu do nižších vrstiev podložia cesty. To znamená, že účinnosť tohto opatrenia vzhľadom na tvorbu povrchového odtoku bola za daných podmienok 100%.

 

DSC 1878 DSC 1879 DSC 2162
DSC 2163 6 rozkopana cesta DSC 1037
DSC 3988 zadran voda v jamkch 2 TAHANOVCE 2
zadran voda v jamkch 1

Voda zadržaná v "jamkách" postupne vsiaka do zeme

a napĺňa zdroje podzemných vôd.

DSC 1035

Na jar, tesne po rekultivácii začína nový život rastlín :)

DSC 4588

Takto krásne rok po rekultivácii "zmizla" zhutnená lesná cesta.

repejov valo povodne

REPEJOV - GPS zameranie rekultivovaných zhutnených

povrchov/lesných ciest - oranžovou farbou

olka valo povodne

OĽKA - GPS zameranie rekultivovaných zhutnených

povrchov/lesných ciest

tahanovce valo povodne

ŤAHANOVCE - GPS zameranie rekultivovaných zhutnených

povrchov/lesných ciest


FaLang translation system by Faboba