Vážený pán poslanec,

v tejto časti môjho listu by som rád upriamil Vašu pozornosť na situáciu, ktorá vládne na Slovensku. Prednášam síce na vedeckých konferenciách po celom svete, ale podstatu negatívnych javov je možné vysvetliť na príklade Slovenska, ktoré mám najlepšie zmapované. Obchádzanie a dokonca vedome porušovanie zákona prehlbuje negatívny dopad ľudskej činnosti na súčasný stav klímy. A práve politici majú dostatok právomocí na to, aby tento stav zvrátili. Stav, ktorý je zrejmý a jasne viditeľný:

počas dažďa je zrejmé, že:

  • Zhutnená pôda neprepustí dažďovú vodu do zeme, ale okamžite ju po povrchu odvádza cez potoky a rieky do nižšie položených oblastí.
  • Dažďová voda, ktorá vsiakne do pôdy nad umelo vytvoreným svahom z neho rýchlo vytečie cez póry, ktoré boli prerušené počas výstavby svahu.

Vedci tieto dva fenomény opomínajú. Nechcú si priznať chybu. Alebo tu ide o obchod s emisiami?

Riešenie existuje. Navrhol som komplexné, Slovenskou akadémiou vied overené a účinné riešenia, ktoré už v praxi vytýčili smer, ktorým by sa malo ľudstvo uberať pri predchádzaní katastrofám.

 

Situácia je naozaj vážna. Všetci len nemo sledujeme ako sa ignorujú dôležité zákony o ochrane prírody. V prvom rade musíme začať dodržiavať zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorý ukladá užívateľovi pôdy predchádzať hrozbe zhutnenia a erózii pôdy. V lesoch musíme dodržiavať zákon č. 326/2005 Z.z., ktorý zakazuje narušovať pôdny kryt a vodný režim, a to najmä odvodňovaním pozemkov. V prípade, že sa pôdny kryt naruší, zákon správcovi prikazuje ošetriť ho takým spôsobom, aby nedochádzalo k jeho ďalšiemu poškodzovaniu, a teda aj k erózii. V praxi sa tieto zákony nedodržiavajú, čo spôsobilo katastrofálny stav našich lesov: Slovensko má podľa oficiálnych údajov z roku 2005 vyše 40 000 km lesných ciest. Keď k nim pripočítame prakticky nezmerateľnú dĺžku nevyužitých a nezrekultivovaných približovacích lesných ciest a stopy po mechanizmoch, plocha zhutnenej pôdy v lesoch je minimálne trikrát väčšia a predstavuje viac ako 120 000 km zhutnenej pôdy širokej 3 až 8 metrov, miestami aj viac. V súčasnosti budujeme v horách nové protipožiarne cesty, ktoré namiesto ochrannej funkcie budú les odvodňovať a zvyšovať riziko požiarov, a to len kvôli tomu, aby sme vyčerpali čo najviac eurofondov.

Aby toho nebolo málo, na Slovensku máme 6000 km odvodňovacích kanálov, ktoré neustále odvodňujú okolité polia a lesy. Popri vyše 40 000 km cestných komunikácií sa nachádzajú priekopy hlboké miestami až 2 metre, ktoré počas dažďov odvádzajú vodu priamo z ciest a počas celého roka odvodňujú okolitú krajinu. Takýmito odvodňovacími stavbami môžeme Slovensko pretnúť v najužšom mieste približne každých 160 metrov.

Keď k tomu pripočítame prakticky plošné hutnenie poľnohospodárskej pôdy kvôli minimalizácii nákladov na jej obrábanie, nemôžeme sa čudovať úbytku vody a rekordným teplotám, ktoré stúpajú každým rokom.

O to zarážajúcejší je postoj slovenských vedcov, ktorí pripúšťajú na Slovensku existenciu len 3% zhutnených plôch, čím ich vplyv bagatelizujú aj napriek tomu, že podľa ich vlastných meraní je zhutnených plôch v lesoch a na poliach oveľa viac. V oveľa väčšej miere odvodňujú územie aj umelo vytvorené svahy, ktoré vedci vôbec nespomínajú. Stanovisko vedeckej obce je jednoducho nepochopiteľné. Na seminároch a dokonca aj na medzinárodných konferenciách renomovaní predstavitelia slovenskej vedeckej komunity alibisticky konštatujú, že pracujú len na úlohách, ktoré im boli zadané a na skúmanie ďalších javov nemajú kapacitu, nech by boli akokoľvek vážne. To, že práve oni budú zastupovať Slovensko na klimatickom samite v Paríži určite nie je povzbudzujúcim faktom.

Vážený pán poslanec, zákony nielen prijímate, ale mali by ste ich aj kontrolovať.Osud našej krajiny a celej planéty by Vám nemal byť ľahostajný, preto som presvedčený, že urobíte všetko pre to, aby sme budúcim generáciám zanechali planétu v takom stave, v akom sme ju zdedili od našich predkov.

Rozprúďme verejnú diskusiu a začnime riešiť reálny problém. Chcem, aby zástupcovia nášho štátu na konferencii COP 21 v Paríži nielen vedeli o týchto faktoch, ale aby o ich vplyve pripustili odbornú diskusiu s cieľom iniciovať riešenia na celosvetovej úrovni.

S rovnakou výzvou sa obrátim aj na prezidenta SR Andreja Kisku, predsedu vlády Róberta Fica, europoslancov, vlády G7 a na iné štáty a médiá.

S úctou
Štefan Vaľo